Zážitky z Kene: Mombasa trip

Január sa ukázal ako veľmi aktívny mesiac. Plný zmien. Dokonca sa mi v polovici januára podarilo uvoľniť z centra a opäť niečo pocestovať. Môj plán bol podmienený okolnosťami. Nikto iný nemal voľno a ja som nemal ani síl na aktívnejšiu cestovateľskú dovolenku. Tak som si vybral pobrežie. Môj prvý plán bolo Malindi, miesto s asi najkrajšími nekonečnými bielymi piesočnatými plážami. Asi deň pred odchodom som to musel zmeniť na Mombasu. Predsa len sa mi nechcelo pol dovolenky stráviť v autobuse či matatu. A na fotografii hotelového baru mali vyobrazený pilsner urquell ako aj belgické pivá, čo som bral ako volanie „domoviny.“

Cesta začala tak klasicky – africky. Po príchode do Nairobi som chytil dopravnú zápchu a o 10 minút som zmeškal spoj do Mombasy. Druhý spoj odchádzal až o 12 hodín neskôr. Takže prvý deň dovolenky som musel stráviť chtiac nechtiac v hlavnom meste. V rámci zabíjania času som sa začítal do dennej tlače, kde boli veľké titulky ako v oblasti v okolí Malindi bolo 11 zabitých ľudí v rámci nejakých medzikmeňových vojen.

Nakoniec ale dovolenka dopadla nad očakávanie dobre. Zvyšok cesty bol okúzľujúci. Cesta v noci bola magická. Žiadne svetlá v okolí a ak aj, tak len výnimočne. Takmer žiadne autá. Len nekonečne dlhá vozovka, žiariace hviezdy nad tma a všade len tma a ticho. Útulný hostel s domácou atmosférou priamo pri pláži, kúsok od centra Mombasy s množstvom mladých cestovateľov sa ukázal ako ideálne miesto na odpočinok. Pre porovnanie ide o odlišné mesto ako Nairobi. Ľudia sú pohostinnejší, mesto je o niečo bezpečnejšie (aj keď stále nebezpečné) a aj lacnejšie. V centre je niečo ako staré mesto, v ktorého uličkách je radosť sa stratiť a v jednom momente sa cítite ako v stredoveku so všetkým čo k tomu patrí. Väčšinou sa tam nachádza moslimská komunita, ktorá vytvára naozaj príjemnú pokojnú atmosféru. Takisto aj staré swahilské kaviarne a reštaurácie ponúkajú chutnejšiu stravu a aj lepšiu kávu ako hlavné mesto. Výhodou bolo, že natrafiť na nejakého turistu je rarita. Väčšina z nich je v luxusných hotelových komplexoch úplne izolovaná od reálneho života a aj tých pár belochov čo opustí hotel ide do moderných nákupných centier vedľa hotelov. A nadpolovičná väčšina je postaršia, pupkatejšia, plešatejšia s nádhernými mladými domácimi Keňankami.

Opustenie prevažne moslimského starého mesta opäť prináša zápchy, davy ľudí, stánky, predavačov na každom kroku, zlodejov, špinu a smrad. Ale stále to má svoje čaro. Zjednávanie cien za nepoužiteľné hlúposti, hnusná káva, mäso obletované muchami. Takisto v tomto období aj pláže boli ľudoprázdne, takmer bez stánkov, takže bolo možné vidieť turistami nepoškvrnené nekonečné biele piesočnaté pláže. Podľa porovnaní sa pláže moc nelíšili od tých v Malindi.

Najsilnejší zážitok bol deň s miestnym Keňanom, ktorý mi robil sprievodcu na bicykli po pobreží. Za Mombasou sa rozprestierajú tradičné dediny, plantáže s pracujúcimi ženami, panenské pláže, kopy kričiacich detí, kameňolomy a rozhovory s ľuďmi. Ťažká celodenná práca v neznesiteľných horúčavách za smiešnu mzdu im veru nevzala úsmev z tváre. Za celý deň som nepočul jedinú sťažnosť. Akoby som sa ocitol zrazu v úplne inej Afrike. Takej tej tradičnej, nepoškvrnenej konzumom. A pritom to bolo len kúsok za mestom. Pravdepodobne to bolo spôsobené strachom a rešpektom väčšiny turistov opustiť bezpečné hotely a podnikať cesta na vlastnú päsť. Koniec koncov to nikto ani nedoporučuje. Aj u nás v hostel boli podobné značne prehnané bezpečnostné odporúčania.

Každý tiež poznal Slovensko veľmi „dobre“. Nik nepriznal, že nič o nás nevie. Takže sme boli na blízkom východe či nemali sme u nás ani asfaltové cesty. Krásnu bodku za výletom bol rozhovor cestou domov s dvoma študentami z Ugandy. Predpovedali mi budúcnosť kňaza! Boli naozaj úžasný, lebo ani celibát nebol problémom môjmu kňazskému povolaniu. Však tu aj tak skoro každý kňaz má deti, ako mi bolo povedané.