Všetko čo majú, vlastnia
a potrebujú majú v jednej malej poličke. Aj tá je poloprázdna, pár
kúskov šiat, zubná kefka a nejaká spomienka typu náramok, malý plyšák.
Každý deň či je pondelok či nedeľa vstávajú 6:00. Boli zobrané od rodín vtedy
cudzím chlapom sem k nám. Nepoznajú súkromie. Niektoré z nich už
nemajú rodinu kam by sa mohli po 2 rokoch vrátiť. Pre niektoré by zas možno
bolo lepšie keby ani žiadnu nemali. Niektoré sa možno toho ani nedožijú. Ani to
tak neznie, ale takto začína jeden šťastný príbeh. O skupinke dievčat,
ktoré majú svoje sny. Nádeje. Milujú život. A momentálne prežívajú
najkrajšie obdobie svojho života.
Takto pôvodne začínal môj
najnovší blog a v podobnom duchu sa mal aj ďalej vyvíjať. Aj keď
všetko by bola pravda, bolo by to ... bolo by to prinajmenšom povrchné.
Uvažoval som aj opisovať ich jednotlivé osudy, ale robiť druhé modré z neba
mi príde zasa trochu pokrytecké. Takže prejdem k suchým faktom.
- svahilsky už viem prehodiť pár fráz (zlez, poď sem, rýchlejšie, zmizni a
podobne - niektoré pokriky sú v názve blogu) a veľmi často ich aj používam,
- trošku tu reorganizujem kuchyňu, jedálniček, nákupy
potravín a napriek všeobecným námietkam a šetreniu – plesnivé veci nemilosrdne
vyhadzujem do koša,
- plesnivé veci dávať do koša sa ukázalo ako
chyba, keďže niektoré deti to vyberajú a jedia,
- najstaršie deti odmietli poslúchať, tak som začal
ukladať tresty, ktoré po návaloch agresie, plaču, vyhrážkam po pár hodinách zabrali,
- v centre je nás 5 dospelých a 80%
trestov je odo mňa,
- deti plánovali útok na dobrovoľníčku kvôli tomu
že im udelila trest (jej prvý v histórii),
- na mňa útoky odhalené neboli a deti sú
všeobecne čakajú odo mňa tresty a sú potom vlastne nadšené, keď odo mňa
trest nedostanú,
- tresty sú typu žiadne hranie von jednu hodinu,
alebo žiadna sladkosť po večery, nič dramatické,
- napadli mi úžasné pokusy v rámci behaviorálnej
ekonómie,
- robím zaujímavé pozorovania ako mnohé nápady,
ktoré majú pozitívne motivovať k lepšiemu správaniu v konečnom dôsledku
robia presný opak a vytvárajú tu miniatúrnu šedú ekonomiku,
- máme tu niekoľko problémových detí, ktoré potrebujú
špeciálnu starostlivosť a spôsobujú mi vrásky na čele,
- tie deti nie sú zlé ale potom čím prešli na nich
zostali isté následky, bloky a snaha odstrániť to ma bude stáť ešte veľa
vlasov z mojej kedysi hustej hrivy,
- nad žiadnym z detí som ešte nezlomil
palicu,
- ako sa píše v jednej básni – we are
children of tomorrow,
- teda ony sú
- prvé deti sa mi začali aj zdôverovať v osobnejšej
rovine, ako staršiemu bratovi
- nudilo ma to!,
- bol to beverly hills v podaní malých detí,
ktorým nedá spávať kto čo kedy a najmä ako povedal a kto sa s kým
kamaráti viac a z akého dôvodu,
- koniec koncov ak ich trápi len toto sú to
šťastné deti
- posledný víkend som zostarol aspoň o 10 rokov,
- dvaja najrešpektovanejší a najdôležitejší ľudia
odišli na víkend preč,
- ostali sme tu dvaja,
- v tom čase tiež bola deťom skolaudovaná
svojpomocne vyrobená hojdačka,
- aspoň 30x som už videl nejaké dieťa pod ňou
prizabité,
- napriek okolnostiam víkend dopadol nad
očakávanie dobre,
- na konci toho víkendu som si ale s chuti ochutnal trochu miestneho vína a miestny slabý likér,
- - posledné dni mám pocit že moja angličtina je
horšia a horšia.
Čo sa týka školy, naučil som sa v tom už chodiť. Nie
vždy všetko viem, najmä na angličtine mám občas problém správne doplniť slovo
či uhádnuť čas. Na prípravu do školy tu ani je čas. Tak aspoň aj seba niečo
podučím. v rámci vyučovania som ukázal
deťom aj nejaké videá o Slovensku. Boli nadšené! Z hradov, hôr,
medveďov, Eurovei, historických budov, lanoviek, diaľnic, ... . Bol som celkom pyšný na našu krajinu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára