Viete, čo je najlepšie na tlupe malých detí, väčšinou
dievčat? Vždy ste vo všetkom najlepší, v každom športe ste hviezda.
Čokoľvek viete, každú blbosť, to sa tým deckám páči. Takže asi nemusím písať
ako sa rád s nimi hrám a vyhrávam! Žiadne ohľady!! Teda aspoň prvých
10 minút, kým mi neodíde kondička. V čom však oni zdolávajú mňa sú domáce
práce. Keď sa perie, tak mi 7 ročný krpec hovorí koľko prášku mám dať, že to
zle v rukách periem, používam pri vešaní veľa štipcov a podobne.
Niekedy mi až padá sánka, aké sú tie deti prakticky pripravené do života, keď
ja v ich veku som mal na starosti si tak maximálne sám zaviazať šnúrky na
topánkach. A viete aká je druhá
najlepšia vec na tých deťoch? Pre každú blbosť, hru ich dokážem hneď nadchnúť.
Jasné, že majú svoju hlavu a nie všetky, ale vždy sa nájde aspoň jedna
rovnako švihnutá ako ja a hrá sa so mnou.
Pre kresťansky založených čitateľom musím napísať, že som
bol na omši. Nebola to síce taká tá „dedinská“, ako som očakával, ale aj tak
bola omnoho živšia ako tie naše. Kostol bol nový a plný. Pred vchodom boli
policajti, čo kontrolovali či v prichádzajúcich autách nie sú bomby.
Nielen dnu, ale aj vonku boli desiatky až stovky ľudí sediac na tráve a počúvajúc.
Odhadom v tom kostole bolo nad 500
ľudí určite, moje smelšie odhady smerovali k číslu 800 – 1000. To všetko
v maličkom, možno 20- tisícovom mestečku. A to tam samozrejme nebol jediný
kostol. Bol tam veľký zbor, z ktorého hociktorý spevák by u nás bol
minimálne vo finále superstar! A omša začína. Melú sa tam tancujúce deti,
spev, dvaja polonahý muži skákajúci z kopijami (samozrejme, len
prezlečený, v normálnom živote sú to mestský ľudia). Veľa rodín v strednom
veku, neprevládali tam tmavé a šedé
farby ako u nás. Farby boli veselšie a veľa ľudí bolo v bielom.
Celkovo tu ľudia chodia čisto oblečený a upravený, až sa divím ako to
dokážu, keď vidím v akých podmienkach žijú. Ľudia si to tu na omši viac
užívali (aj keď nespievali a netancovali ako som pôvodne očakával). Pri
kázni sa ľudia zamýšľali, ale aj smiali. Priznám sa, že neviem o čom bola
tá kázeň, lebo som bojoval so spánkom, ale ľuďom sa naozaj páčila. Už len kvôli tej
atmosfére sa a pocitu exotickosti (v celom kostole a okolí som bol
jediný beloch) sa sem rád vrátim.
Ešte mi napadla jedna zvláštnosť – počasie. Majú tu pre nás
obrovské rozdiely medzi dňom a nocou. Kým cez deň aj po natretí krémom som
do pol hodiny úplne červený, spálený, tak noci sú tu strašne studené. Až tak, že
aj v mikine ma niekedy klepe. A aj teploty sa tu vnímajú inak – napr.
bolo len 25 stupňov, čo u nás považujem za chladnejší letný deň. Tu sa na slnku
sa nedalo vydržať. Doma keď je aj 35
stupňov viem v prípade zabudnutia slnečných okuliarov s privretejšími
očami normálne fungovať. Tu aj počas tých 25 stupňov som mal problém ich mať
otvorené a strašne mi slzili.
Na záver príspevky by som sa ešte rád vrátil k zvieratám a fotografiám. Fotografie nášho centra a aj deciek som sľúbil a čoskoro ich dodám, ale najnovšie som bol v okolí a videl som takmer všetky zvieratá, ktoré poznám zo zoo. Všetko v okruhu pár kilometrov, popri ceste a nie po jednom. Ale vo veľkých množstvách. Najlepšie fotografie mi vznikli z člna pri jednom malom jazierku, tak tu sú:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára