štvrtok 27. septembra 2012

Cesta a príchod

Musím priznať, že málo čo ma dojme. Ale takú rozlúčku akú som mal som vážne nečakal.  Aspoň takto ďakujem všetkým zúčastneným za nezabudnuteľné ráno. To sa potom veľmi ťažko odchádza. A aby toho nebolo málo, v lietadle mi boli moje najslušnejšie veci aké som si niesol do Afriky (tie ktoré som mal na sebe) obliate červeným vínom. Ehm a to 2x. Ani raz síce mojou vinou, letuška mala pri prechode okolo mňa asi zlý deň, ale paradoxne mi to zlepšilo náladu a ďalšia fľaška vínka sa už niesla pre mňa. Prvá zastávka bola v Katare. Klasické letisko, všetko 4x drahšie, ale alkohol a cigarety za polovičné ceny.

Príchod do Kene bol ale o niečom inom. Už východ z letiska vyzeral ako „Keňa“ podľa špecifických stromov v tvare dáždnika (miestny ich volajú Acacia). A čo napísať k mojej misii? Cesta na nase stredisko bola úžasná, popri ceste sa rozprestierala krásna Rift Valley a na ceste zmätok. V trojprúdovke nebol problém narvať 4 autá vedľa seba a ešte behať z pruhu do pruhu. Ale to najhlavnejšie čo si odnášam z prvých pár hodín v Keni – bývam v raji. Na jednej strane si bývam ako na hoteli, úplne nová izba, veľká, s vlastnou sprchou, chladničkou, terasou a teplou vodou. A ani jeden pavúk či chrobák. Pod terasou vidím sa preháňať zebry, v diaľke vidím jazero Naivasha známe veľkým výskytom pelikánov a hrochov. V centre máme aj kravičku (píšem zdrobneninu lebo je ešte mladá), psy aj mačku a všetky zvieratá spolu vychádzajú v harmónii. Je tu zatiaľ asi 8 dievčat vo veku 7 – 13 rokov. Všetky znásilnené, častokrát rodinným príslušníkom, ktorý ani nebol potrestaný. Na niektorých vidno strach, utiahnutosť, ale inak sú krásne tie decká. Také cukríky, tak dúfam že si snáď získam ich dôveru, nech sa tu mám s kým hrať.

A čo dodať na záver? Vedúci mi povedal, že dnešný program je párty, hudba a tanec. Je to ale vtipkár, tak neviem či mu môžem  veriť. Každopádne utekám to zistiť!!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára